"Mnoho signálov naznačuje, že dnešné deti strácajú pocity nehy, prichádzajú o empatiu." Čo to znamená?

Túto vetu vyslovil Gordon Neufeld počas svojej reči pred Európskym parlamentom, píše Gábor Maté vo svojej knihe Mýtus normálnosti. "Veľa mladých už prekročilo svoj smútok, strach, pocity hanby a zmätku. Je zaujímavé, že podľa výskumov vo chvíli, kedy sa deti prestanú červenať, tak sa už rozlúčili s empatiou. Zistilo sa, že pozornosť zameraná na druhých prináša pocity zraniteľnosti, môže viesť ku sklamaniu."

Gábor Maté počas konferencie v Bratislave 14.9.2024, Kompas regenerácie, FOTO: Monika Molnarova Photography)

Vieme, že zo všetkých prežitých emócií zanecháva najväčšiu ranu práve pocit opustenosti. Dnešné deti, žiaľ, musia zažívať to, že sa im rodičia stále viac vzďaľujú. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií sa musia oveľa viac spoliehať na svojich rovesníkov.

Výsledkom je strata pocitov

Moderátorka Adela Vinczeová prezradila, aké detské knižky patria medzi jej srdcovky.

Ako vedie synčeka k objavovaniu magického sveta písmeniek a príbehov?

Manželia Adela a Viktor Vinczeovci prežívajú krásne životné obdobie. Už vyše roka sa tešia zo svojho synčeka, ktorý všetko zmenil a oni sa stali rodičmi. V roku 2020 sa rozhodli pre adopciu.

Po necelých troch rokoch čakania im úrady zavolali, že majú pre nich vybrané dieťatko. Dnes sú tak konečne traja! Dvojica pred pár týždňami oficiálne prezradila, že má chlapčeka Maxa.

Malý poklad im robí obrovskú radosť. Viktor v rozhovore pre PLUS JEDEN DEŇ prezradil, ako vyzerajú ich bežné dni. "Malý je skvelý, turbo zlatý a dobrý chalan. Dni s ním sú krásne," povedal.

V rozhovore pre Happy Reads Adela prezradila, aké knižky si so svojím synčekom najradšej čítajú. "Nášmu dieťaťu čítam každý večer. Je to taká naša spoločná niekedy až hodinka," prezradila starostlivá mamina, ktorej záleží na tom, aby sa jej synček postupne zoznamoval aj so svetom písmeniek a čarovných príbehov.

"Nečítame veľa naraz, lebo občas musíme čítanie preložiť aj ukážkami. Napríklad teraz čítame knihu Minpinkovia od Roalda Dahla a treba ukázať, ako mini ľudia lietajú na chrbtoch vtáčikov názornými ukážkami s plyšákmi na chrbte malého čitateľa."

Adela sa teší, že ich dieťatko prejavuje záujem o písmenká. "Malého bavia celkovo písmenká a slová, takže sa do ničoho nenútime. Určite mu neskôr budem čítať všeličo od Kristy Bendovej, hlavne Osmijanka, lebo v jej tvorbe je humor a sureálno, ktoré otvára myslenie. Takisto aj Roald Dahl píše fantastické príbehy," myslí si Adela.

Dokonca spolu už stihli zájsť aj na jedno čarovné miesto. Boli spolu v knižnici! "Už sme začali chodiť aj do knižnice, hoci ide skôr o nejaký návyk, než veľmi vedomý akt. V budúcnosti nechám naňho, čo a koľko bude chcieť čítať," dodala Adela.

Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk. 

Text: Ani Mituchová

Foto: Shutterstock, instagram.com/@viktorvincze, Creator Nightcafé

Známy psychológ Dušan Fábik sa už roky venuje práci s nadanými deťmi.

V rozhovore prezradil, čo si doma všímať a ako s takýmito deťmi pracovať tak, aby rozkvitli a boli v živote úspešné.

O mimoriadne nadaných deťoch kolujú v našej spoločnosti rôzne mýty. Mnohí rodičom nerozumejú a tak celkom nechápu, čo vlastne znamená, že vychovávajú nadané dieťa. "Takéto dieťa si rýchlejšie osvojuje mnohé rozumové schopnosti a kompetencie ako jeho rovesníci. V útlom veku môžeme badať skorší nástup reči, záujem o čísla a písmenká, alebo kladenie nespočetných otázok," vysvetľuje odborník Dušan Fábik, ktorý v minulosti pôsobil ako psychológ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnáziu v Bratislave.

"V školskom veku si nadané deti rýchlo osvojujú učivo, majú výbornú pamäť a intenzívnu zvedavosť." Ale to, samozrejme, zďaleka nie je všetko, s čím sa rodičia týchto detí stretávajú. Je toho ešte omnoho viac a vychovávať nadané deti je rozhodne veľká výzva.

O nadaných deťoch sa hovorí stále viac, čo je úžasné, ale v spoločnosti sa stále šíria rôzne mýty, aké vlastne nadané deti sú. Ľudia si myslia, že musia byť úspešné v škole, mať bezproblémové správanie, zapadať. To sa však často nedeje. Čo to vlastne znamená, že dieťa má nadanie? Kedy by mal rodič spozornieť, ako to zistí?

Vo všeobecnosti možno povedať, že intelektové nadanie znamená zrýchlený kognitívny vývin. Nadané dieťa si rýchlejšie osvojuje mnohé rozumové schopnosti a kompetencie ako jeho rovesníci. V útlom veku môžeme badať skorší nástup reči, záujem o čísla a písmenká, alebo kladenie nespočetných otázok. V školskom veku si nadané deti rýchlo osvojujú učivo, majú výbornú pamäť a intenzívnu zvedavosť.

Akcelerovaný vývin sa však nemusí prejavovať len v kognitívnej sfére, ale aj v psychomotorickej či emočnej. V rámci psychomotorickej oblasti možno badať psychomotorickú excitáciu už v ranom veku. Nadané deti robia skôr prvé kroky, majú nižšiu potrebu spánku, a naopak, výraznú potrebu bádať a pohybovať sa.

V rámci emočnej oblasti môžeme spomenúť emočnú senzitivitu, ktorá sa môže prejavovať vysokou empatiou, emočnou inteligenciou či kvalitnými sociálnymi kompetenciami. Pokiaľ badáme v spomenutých oblastiach niektoré znaky nášho dieťaťa, možno predpokladať, že ide o intelektové nadanie.

Je dôležité, aby dieťa absolvovalo testy intelektu? Čo môže rodič urobiť, aby dieťa v škole napredovalo? Pomôže mu, ak bude môcť chodiť do triedy pre nadané deti? Je dôlezité, aby o nadaní vedelo aj jeho okolie?

Význam testovania inteligencie alebo prestup na školu pre nadané deti určuje najmä spokojnosť dieťaťa. Pokiaľ je dieťa spokojné v bežnej triede, nenudí sa, má prísun nových a zaujímavých informácií, nie je nevyhnutná výberová trieda. Ak je naopak prostredie v bežnej škole nepodnetné, nezaujímavé či sa nadané dieťa stane predmetom šikany, určite je možné zvážiť prestup do triedy či školy pre nadaných žiakov.

Vo výsledku by sme nemali uvažovať, ktoré prostredie je a priori lepšie, či bežná škola alebo škola pre nadané deti. Hlavným rozhodovacím faktorom má byť spokojnosť dieťaťa.

Stretávate sa vo svojej praxi s tým, že ak je jedno z detí nadané, platí to aj pre jeho súrodenca? Stáva sa, že v rodine je viac detí a niektoré nadané nie sú?

Pokiaľ je jeden súrodenec nadaný, so zvýšenou pravdepodobnosťou to platí aj pre druhého súrodenca. Nemôžeme zabudnúť, že intelektové nadanie je do veľkej miery geneticky podmienené, takže výška inteligencie je zväčša u súrodencov porovnateľná.

Samozrejme, jestvujú aj výnimky a niekedy sa stane, že jeden zo súrodencov má bežné intelektové schopnosti a druhý je nadaný.

Aké máte skúsenosti s výchovou nadaných detí v rodinách? Líši sa spôsob výchovy nadaného dospelého a takého rodiča, ktorý sám nadaný nie je, ale jeho dieťa je nadane? Spôsobuje viac konfliktov, ak sú nadané obe strany - rodičia aj deti?

Vo všeobecnosti majú rodičia nadaných detí tendenciu častejšie využívať autoritatívny štýl výchovy (rozlišujeme od autoritátorskeho) než rodičia bežných detí. Ide o štýl výchovy, kde majú rodičia vysoké nároky na zrelosť a sebakontrolu svojich detí, ale zároveň prejavujú vysokú mieru citlivosti a angažovanosti. Vzťah rodiča a dieťaťa je definovaný vzájomnou spoluprácou, v ktorej rodič uznáva hodnotu a názory dieťaťa, avšak určuje a vytvára aj hranice pre dieťa.

Menej frekventovaný je u rodičov nadaných detí autoritátorský štýl výchovy, ktorý sa vyznačuje dôrazom na kontrolu a poslušnosť, presadzovanie disciplíny prostredníctvom trestov a plnenie pokynov bez hádok.

Potrebujú takéto rodiny (nadaní rodičia a nadané dieťa) pomocnú ruku odborníkov?

Samotné poradenstvo je pre rodičov niekedy potrebné. Problémom zväčša nie je citlivosť a emočná angažovanosť voči dieťaťu, ale skôr vytváranie primeraných hraníc vo výchove.

Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk.

Text: Ani Mituchová

Foto: Shutterstock, archív D. F., Creator Nightcafé

Influencerku Barboru Beťákovú mnohí poznajú pod vtipným menom Matka Domáca.

Na Instagrame ukazuje realitu materstva a výchovy detí a darí sa jej rozosmiať svojich sledovateľov. Jej profil sleduje takmer 42-tisíc ľudí. Rozhodla sa bez príkras ukazovať svetu život autentickej matky a manželky "bez retuše".

Okrem toho sa snaží robiť osvetu aj v témach mentálneho zdravia, hovorí o živote s panickou poruchou a ukazuje svoju cestu za sebapoznaním. Je maminou dvoch krásnych chlapčekov Jurka a Ondríka, ktorí sú jej hnacím motorom a tou najväčšou inšpiráciou v kreatívnej tvorbe na sociálnych sieťach. Samozrejme, veľa humorných nápadov vzniká aj v jej manželstve, čo je ďalšou skvelou studňou plnou zábavných situácií.

V rozhovore pre Happy Reads prezradila, aké knižky si s detičkami aktuálne vyberajú a ktoré ich najviac zaujímajú. Keď Barbora odloží prácu, povinnosti a domácnosť bokom, venuje maximum času svojim milovaným synčekom. A ako v rozhovore odhalila, zo všetkého najradšej si spolu čítajú knižky.

"Čítanie detských knižiek milujem. So starším synom fičíme na knihách od bábätka, s mladším synom sme toho skrz povinnosti už načítali menej, ale teraz keď sú už obaja trošku starší, tak čítame každučký deň," prezradila Barbora. Wow, to, že chlapci toľko čítajú je úžasné!

Majú doma knižky aj po jej prastarých rodičoch

"Mladší syn miluje skôr listovanie, prezeranie obrázkov a ukazovanie na to, čo sa komu najviac páči. Starší syn knihy miluje. Čítame si každý deň – počas dňa aj pred spaním. Neviem, kto sa v tom ale vyžíva viac – či ja, alebo deti. Milujem, keď sa prenesiem do rozprávkového sveta. Moja fantázia funguje stále na plné obrátky a tak sa popri čítaní dostávam do kadejakých svetov," zasmiala sa Barbora a hneď pokračovala.

"Deti majú plnú knižnicu knižiek – dokonca ešte z čias môjho detstva. Sú tam aj knižky, ktoré mi čítali starí rodičia ešte z ich čias. Najstaršia z nich je o Kozliatkach a vlkovi z roku 1975. A to je teda už riadna nostalgia," dodala. Taká kniha musí nádherne voňať, súhlasíte? Bola súčasťou toľkých osudov, životov, pochytalo ju toľko rúk...

Malý princ je absolútna srdcovka

Akú detskú knižku zo svojho detstva by Barbora chcela, aby spoznali aj jej deti? "Jednoznačne Malého princa," povedala rozhodne. "Už teraz majú takú mini cestovateľskú verziu tejto knižky a máme ju prečítanú niekoľkokrát. Plánujem im Malého princa postupne kupovať v detských verziách, až budú pripravení na to finálne veľdielo. Myslím, že je to hodnotné dielo s veľkým odkazom pre ľudí a chcem, aby ho mali deti načítané a pripomínali si ho v rôznych situáciách života," zamýšľa sa mamina influencerka.

Synovia milujú Kubka

Aké knižky dokážu v tomto veku zaujať jej synčekov? "Zbožňujú knižky z edície Kubko, máme ich fakt požehnane, haha. Rovnako tak milujú čítať o Vianociach/zime, myslím, že dokážu vnímať tú krásnu atmosféru, ktorú nám toto obdobie prináša. Aktuálne však čítame najmä príbehy o krtkovi a posledné dni už iba Psíček a mačička – nonstop dookola. Potom prichádza množstvo otázok od staršieho syna, tak sa po čítaní zvykneme ešte porozprávať," odhalila kúsok z ich spoločnej rutiny.

Dcérke by prečítala knižky o Heidi

V Barbore až do dospelosti zanechal najviac emócií práve Malý princ, ku ktorému sa v rozhovore znovu vrátila. "Žijem tým príbehom – až tak veľmi, že ho mám zvečneného v tetovaní," prekvapila svojím priznaním. "Na Vianoce mi raz manžel dokonca kúpil aj tú plyšovú líšku! Pamätám si však aj na edíciu knižiek Heidi – dievčatko z hôr. To bolo pre mňa niečo prenádherné. Nedávno som všetky tieto knižky posunula sesternici pre dcéru so slzami v očiach – dúfala som, že ich raz budem čítať svojej dcére, ale teda – asi sa budem musieť nastaviť na trošku akčnejšie príbehy," dodala smutno-vtipne Barbora.

Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk.

Autor: Ani Mituchová

Foto: Archív Barbory Beťákovej, Shutterstock

Herečka Ráchel Šoltésová číta svojmu synčekovi každý deň od narodenia.

Mladá, krásna a talentovaná herečka Ráchel Plevová Šoltésová (26) si aktuálne užíva úlohu mamičky syna Jakubka. Nájde si popri materských povinnostiach chvíľku času aj pre seba?

V rozhovore pre Happy Reads prezradila, aké knižky si najradšej číta a ktoré vo svojom detstve najviac milovala.

Radi ste si v detstve čítali knižky? Bavilo vás to? 

Mám o dva roky staršieho brata, čiže čítať viem od škôlky. Pamätám sa na dni, kedy som v škôlke namiesto učiteliek čítala ja a veľmi som sa z toho tešila. Pamätám si, ako mi v detstve čítala moja stará mama na dobrú noc, mala som svoje obľúbené knihy a neskôr som si čítala jednoduché dievčenské romány. 

Spomínate si na svoje najobľúbenejšie rozprávky, literárnych hrdinov/hrdinky? Ostali vám niektorí dodnes v srdci?

Obľúbené z detstva boli určite rozprávky Hansa Christiana Andersena a Grécke mýty a báje. Moja obľúbená hrdinka bola Gerda a Ikaros a Daidalos. Na to, ako mi to poznačilo detstvo si spomínam dodnes (úsmev).

Plánujete s vaším synčekom veľa čítať, viesť ho k láske ku knižkám? 

Jakubkovi čítam každý deň od narodenia, a dúfam, že bude mať knihy rovnako rád ako ja. 

Myslíte si, že je dôležité, aby dnešné deti veľa čítali? Prečo?

Určite je dôležité, aby čítali všetci. Knihy nás učia, vychovávajú, otváraju nám myseľ a obohacujú nás o ľudskosť. Dúfam, že Jakub bude mať knihy rád, pretože milovať knihy a mať možnosť ich čítať je krásny dar života. Deti potrebujú knihy, aby sa naučili rozvíjať svoju predstavivosť, hravosť a ľudskosť. 

Popri dieťatku teraz asi nemáte veľa času na čítanie, ale ak sa predsa len nájde chvíľka, aké knižky si aktuálne vyberáte? Aký žáner vás najviac oslovuje, máte obľúbených autorov?

Ja sa vždy snažím si na knihu nájsť čas a mám ju v ruke každú voľnú chvíľu. Mám rada klasické romány, knihy o psychológii, všetky Absyntovky a mojimi obľúbenými autormi sú Stefan Zweig, Irvin Yalom, Oliver Sacks, John Boyne, Amor Towles, Milan Kundera a mohli by sme tu byť do rána. 😂 

Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk.

Autor: Ani Mituchová

Foto: Shutterstock, TV Markíza, Creator Nightcafé

Učiteľka, ktorá pracuje s nadanými deťmi radí, ako v našich drobcoch prebudiť lásku k písmenkám.

Beáta Husárová je vždy usmiata, energická a neskutočne charizmatická žena. Okrem práce na plný úväzok v škole ju baví aj svet krásy, mejkap a vlasový styling. Športuje, vychováva deti a ako správna multitaskerka, stíha ešte mnoho ďalších vecí. Učí nadané deti v bratislavskej škole a (určite nielen) môjmu dieťaťu zmenila život.

Mám doma nadanú dcéru a kým sme to zistili, prešli sme si všelijakými vlnami a trápeniami v bežných materských školách. Keď sme sa dostali do školy zameranej práve na prácu s nadanými deťmi a konkrétne do triedy pani Beátky, pookriali sme. Podarilo sa jej moju dcérku vytiahnuť z ticha, do ktorého sa uzavrela pred svetom - a postupne, pomaličky ju v priebehu školského roka dostávala z jej tvrdej ulity.

Emmka prestala po večeroch plakávať, že ona do tej škôlky už nikdy nepôjde, do kolektívu ju určite nedostaneme... A postupne prišli krajšie dni. Našla si kamarátov a začala sa prejavovať aj v inom prostredí, než len doma. V rozhovore pre Happy Reads Beátka prezradila, prečo je pre deti dôležité čítať a ako to spolu robiť správne, aké tie dnešné deti sú a či sa v našej výchove niečo zmenilo.

Prečo by podľa vás mali deti veľa čítať?

Deti by mali v prvom rade čítať pre radosť. Keď som bola dieťa, milovala som chodiť do knižnice a požičiavať si kopec kníh a potom sa pretekať s kamoškami, ktorá prečítala viac. Dnešná doba je však iná ako kedysi, a preto je potrebné, aby rodičia začali budovať u detí vzťah ku knihám už od útleho veku. Čítanie rozvíja slovnú zásobu, komunikačné zručnosti, zlepšuje gramatiku a podporuje tvorivosť a následne písanie slohov, príbehov. Takže to sú také zásadné dôvody, prečo by mali čítať. 

Aké sú dnešné deti? Čítajú ešte?

Dnešné deti sú v podstate rovnaké ako sme boli kedysi my. Avšak doba pokročila a rodia sa do sveta, ktorý ovláda technika, mobilné telefóny a sú im vystavované denne. Nemám rada škatuľkovanie, že dnešné deti sú lenivejšie, hlúpejšie alebo vedia menej. Sú také, ako ich my dospeláci vedieme. Čítajú. Hoci mám pocit, že menej. Ja ako učiteľka sa snažím deti viesť k čítaniu, chodiť do knižnice, budovať pozitívny vzťah ku knihám. Ak dieťaťu dáme do rúk zaujímavú a veku primeranú knihu, je veľká šanca,, že ho to bude baviť. Ak dieťa uvidí, že si doma rodič číta, bude čítať aj dieťa. Ak uvidí rodiča s mobilom, tak ono si knihu do ruky tiež nezoberie.

Učíte v škole pre nadané deti. Ako sa títo prváčikovia učia písmenká?

Veľa detí prichádza do školy s tým, že písmená už poznajú. Mnoho z nich dokáže napísať svoje meno, či odpísať názvy. Niektoré dokonca čítajú. U nás v prvom ročníku delíme žiakov do troch čítacích skupín podľa toho, ako čítať, resp. nečítať vedia. Robí sa to pomocou testovania. Na základe výsledkov sú rozdelené do troch skupín a na konci školského roka by mali byť všetky deti na rovnakej úrovni. U nás sa písmenká učia na základe fonematického uvedomovania. Je to veľmi zaujímavá metóda a oproti klasickému šlabikáru aj pomerne dynamická a pútavá. 

Niektoré nadané deti začínajú čítať v predškolskom veku. Ako na to má rodič reagovať?

Mal by dieťa nechať, nech si číta. Avšak častokrát som zažila, že rodič prišiel s tým, že dieťa číta a pyšne hovoril, že číta Harryho Pottera. TO, že dieťa prečíta takú náročnú knihu v takom nízkom veku neznamená, že dokáže čítať s porozumením. Preto by mal dbať na výber veku primeranej literatúry a s dieťaťom sa o každej prečítanej knihe rozprávať. Klásť mu otázky na porozumenie, možno si overovať, či naozaj rozumie, o čom číta a nepredkladať mu zbytočne zložité knihy, ktoré hoci prečíta, pointu stratí.

Má rodič svoje dieťa podporovať v predčasnom čítaní, alebo je lepšie nechať to na školu? 

Myslím, že na túto otázku som už odpovedala v predošlej. Ak má rodič možnosť, nech sa poradí s učiteľkou. Záleží aj od veku dieťaťa, kedy s čítaním pred nástupom do školy začne.

Aké detské knižky si čítate so svojimi deťmi vy? Aké knižky ich bavia?

Začínali sme s krátkymi riekankovými knihami, neskôr sme prešli na krátke príbehy a tvorili s k nim vlastnú knihu. Tu sa deti tešili, že na konci čítania majú aj svoju vlastnú knihu s ilustráciami. Bolo to super hlavne počas kovidového obdobia, kedy to učenie bolo náročné a vlastne sme sa za pochodu učili čo a ako robiť.

Momentálne učím prvákov a čítame knihu O magickej škole zvierat. Vyhradíme si vždy posledných 15 minút z hodiny, každé dieťa má jeden výtlačok knihy a spoločne čítame tak, že žiakov vyvolávam, ostatné deti sledujú text pomocou očí a pršteka. Je dôležité, aby boli písmená dostatočne veľké a aby toho textu na jednej strane nebolo veľa.

Niektoré deti dokáže odradiť práve nahustený text a potom majú pocit, že to nezvládnu prečítať, lebo je toho veľa. Poradila by som aj rodičom, aby volili knihy, kde bude pokojne na jednej strane jedna či dve vety. Nezáleží na tom, koľko toho je, je hlavné, ak spočiatku dieťa získa návyk a z návyku sa stane zvyk. Deti vo všeobecnosti bavia knihy o zvieratách, o deťoch, dobrodružstvách, či zaujímavosti z oblasti zvieracej ríše.

Spomeniete si na svoju srdcovku z detstva/dospievania? Akú knižku ste mali najradšej?

Milovala som knihy, ktoré mali pokračovania. Presný názov si nepamätám, ale bola to séria kníh pre mladé slečny. Príbeh bol o asi piatich kamarátkach, ktoré sa rady parádili a spoločne prežívali zážitky zo školy, nakupovali a ja som milovala si to všetko prečítané vizualizovať.

Doteraz mám však z detstva odložené rozprávky od Andersena, Dobšinského a môj najobľúbenejší spisovateľ bol Tomáš Janovic a Daniel Hevier. Keďže som rada recitovala, veľa kníh som dostávala, aby som sa mohla pripravovať na recitačné súťaže. Som z učiteľskej rodiny, a teda veľa sa u nás čítalo. My sme doma takmer nepozerali televíziu. Dokázala som čítať neustále. Preto sa aj ako učiteľka snažím lásku ku knihám ukázať aj deťom.

Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk.

Text: Ani Mituchová

Foto: Shutterstock, Instagram.com/@beya.hu, Creator Nightcafé