Júlia Marcinová posiela SILNÝ ODKAZ pre ženy! Kto má viac strachu ako odvahy, nič nedokáže
Autorka knihy Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj v silnom rozhovore prehovorila o svojej tvorbe a živote. Budete čítať so zatajeným dychom, je to pútavé presne ako jej príbeh o živote našich predkov!
Keď na Slovensku vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis výnimočná kniha Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj, vyvolala veľký rozruch. Rýchlo si našla svojich čitateľov a aj ja som sa na ňu veľmi tešila. Nesklamala a môžem úprimne povedať, že je to najlepšia slovenská kniha, akú som v poslednom čase čítala.
Hoci som vášnivá čitateľka, už dávno sa mi nestalo, že som musela odložiť svoj život trochu nabok, len aby som si ukradla pár minút navyše na čítanie. Aj ráno, keď som odprevadila deti do škôlky a školy, doma som si pred zapnutím počítača ešte chvíľu čítala, len aby som sa dozvedela, ako sa budú ďalej vyvíjať osudy hlavných postáv.
A keď sa kniha skončila, povedala som si: "Čo len budem bez nej robiť?" No vážne! Talentovaná autorka a citlivá duša Júlia Marcinová našťastie chystá pokračovanie, na ktoré sa už určite mnohí veľmi tešíme. Podarilo sa mi s ňou urobiť veľmi silný rozhovor, mnohé jej myšlienky vás zasiahnu priamo do srdca, presvedčte sa sami!
Kto je Júlia Marcinová?
Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie – Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.
Napísali ste bestseller Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj, knihu o živote, smrti a odpustení. Odkiaľ prišiel tento krásny nápad? Ako dlho trvalo, kým ste sa od prvej inšpirácie dostali k dopísaniu rukopisu?
Nápad napísať knihu mi vnukla moja starká. Trávila som s ňou nekonečné hodiny rozprávaním sa už od môjho detstva a nakoniec som rozhovorom so staršou generáciou zasvätila celý môj profesijný život etnologičky. Starí rodičia vo mne nejako tú zvedavosť prebudili.
Nikdy som nemala žiadnu tendenciu napísať román, preto, keď mi vnukla túto myšlienku, brala som to skôr ako žart. Ale nedalo mi to... Moja celoživotná túžba stále niečo skúšať bola opäť silná, a tak som sa do toho pustila. Od prvých riadkov po zadanie knihy do tlače ubehol približne rok. Kniha, tvorenie príbehov a pátranie po súvislostiach - to boli moje večerné a nočné fascinácie.
Bolo náročné opísať životný štýl a osudy vašich predkov, ktorí žili v 19. storočí?
Ako sa to vezme. Z etnologického hľadiska mám vedomosti o tom, ako sa približne v 2. polovici 19. a v 1. polovici 20. storočia žilo, čím sa ľudia živili, aký bol ich bežný pracovný či sviatočný deň, čomu verili, čo dokázali, aké mali zručnosti, čo vedeli spievať, tancovať, čím žili. Moje vedomosti z dedinského prostredia som si dopĺňala reáliami a príbehmi z obecnej kroniky, ktorá je napísaná úžasne a dalo sa z nej veľa čerpať.
Oveľa ťažšie bolo pracovať s konkrétnymi osudmi a príbehmi mojich predkov do začiatku 20. storočia. Už šlo naozaj o spomienkové rozprávanie, už nie o kolektívnu pamäť, ale pamäťové stopy štyroch či piatich najstarších členov rodiny, ktorí mi povedali všetko to, čo si pamätali. Veľakrát už len strohé informácie bolo potrebné ozvláštniť, doplniť a domyslieť širšiu príbehovosť.
Pripravujete aj pokračovanie. Opäť to bude príbeh o osudoch členov vašej rodiny?
Čiastočne áno. Budú v ňom vystupovať niektoré postavy, ktoré boli aj v prvej knihe a dej sa bude začínať v období 2. svetovej vojny, ktorú som v prvej časti len naznačila bez konkrétnych príbehov. Kniha určite nebude časovo tak rozvrstvená, budem sa pohybovať maximálne v rozpätí dvadsať rokov, aj to ešte v tejto chvíli nemám istotu, či to bude vôbec toľko. Línia príbehu mojich členov rodiny bude ozvláštnená príbehom z Rajeckých Teplíc a všetko bude buď na základe skutočných udalostí, alebo inšpirované skutočnými udalosťami. V tejto chvíli som ešte sama zvedavá, čo z toho nakoniec bude.
Mojím obľúbeným hrdinom z knižky je Michal. Podarilo sa vám jeho život opísať tak, až som mala pocit, že ho poznám, vedela som sa s ním stotožniť a po dočítaní knižky mi chýba. Ktorú z postáv ste si počas tvorby knihy (alebo v priebehu vášho života, veď ide o členov vašej rodiny) najviac zamilovali vy? Prečo?
Michala. Pamätám si pre mňa pár silných momentov. Keď som mala možno 11-12 rokov a písala som si prvý rodokmeň, starký mi prvýkrát nadiktoval jeho meno. Vedel aj rok narodenia a úmrtia, ukázal mi jeho hrob, odvtedy som naň chodila. Bolo mi ľúto, že nemáme jeho fotografiu. Starký si ho ako svojho starého otca nepamätal, Michal zomrel, keď bol môj starký ešte malé dieťa.
Roky prešli a ja som sa niekedy v roku 2010 pustila do výskumu tradičného odievania - krojov v celej Rajeckej doline. Všade boli výzvy, aby mi ľudia poskytli staré fotografie, kroje kvôli fotkám a opisu. A zrazu sa objavil pán s veľkou čiernobielou fotografiou a vysvetlil, že na fotke sú moji pra-prastarí rodičia Michal a Pavlína. Moja radosť bola nebotyčná. Ja som sa na nich nevedela vynadívať, hlavne na Michala. S mojím ocinom sme vtedy podrobne analyzovali črty tváre, smiali sme sa, že také vysoké čelo a "kúty" na hlave mal už on a že sa zdedili z generácie na generáciu až po tú moju.
Je to pre mňa najcennejšia fotografia, akú mám. Ja som sa doňho v tej chvíli zamilovala. A keď som sa dostala k písaniu tohto románu, mala som nesmierne šťastie - našla som v rodine dvoch ľudí, ktorí Michala zažili a pamätali si ho. Jeho vnuk Gusto, ktorý nás opustil vo veku 92 rokov teraz v októbri a sestra jeho nevesty Verony - Klementína, ktorá zomrela vo veku 95 rokov v júli tohto roka.
Obaja s úžasnou sviežou pamäťou, s množstvom príbehov, zážitkov, spomienok. Vďaka nim je v knihe toľko pravdy. Čím viac som Michala cez týchto dvoch ľudí spoznávala, tým viac som ho ľúbila. Jednoducho som mala potrebu oživiť jeho múdrosť, jednoduchosť a láskavosť práve cez túto knihu. A vďaka spätným väzbám viem, že veľmi silno zarezonoval.
Čo by ste odkázali čitateľkám, ktoré si chcú plniť sny, ale ešte na to nenazbierali dostatok odvahy? Čo pomáha pri tvorbe vám, nevzdávať sa?
Ja mám niekedy pocit, že celý môj dospelý život je v znamení odvahy. Často ľuďom okolo mňa vravím, že kto má viac strachu ako odvahy, nič nedokáže. Risk je jednoducho mojou súčasťou života a ako sa tak teraz zamýšľam, v zásadných otázkach môjho života sa riskovať oplatilo.Vždy som si išla tvrdo za svojimi cieľmi, napĺňala svoje pracovné vízie, snažím sa, aby som si život užívala, nie ho len prežívala. A nikdy som sa ničoho nevzdala bez boja, asi to mám v povahe. Vždy sa mi to oplatilo, aj keď mnohokrát som mala pocit, že je niečo veľmi zlé a v konečnom dôsledku s odstupom času to boli správne rozhodnutia a správne rozhovory s ľuďmi, ktorých mi osud poslal do cesty.
Nikdy sa netreba vzdať, ak veríme, že je to správne. Mne písanie vždy pomáhalo dostať zo seba emóciu. Aj poézia "do šuflíka", alebo táto kniha. Kto ma naozaj pozná, veľa prečíta veľa medzi riadkami. Ja musím písať, tvoriť, tancovať, čítať, mať čas sama pre seba a byť s ľuďmi, ktorí za mnou stoja. Keď toto mám, tak mám odvahu plniť si sny.
Ako dokážete zladiť súkromný a pracovný život? Čo vám pomáha udržať rovnováhu?
Niekedy je to naozaj veľmi ťažké a prácu si nosím aj domov. Nechcem však, aby to vyznelo ako sťažnosť. Mám už takmer 20 rokov šťastie na to, že vždy som robila to, čo ma bavilo, napĺňalo, čo ma dokáže uživiť, vždy som do práce chodila rada, aj napriek tomu, že som ich vystriedala viac. To je pre mňa rozhodujúce.
Jednoducho mi nevadí, že keď mi večer deti zaspia, nezapínam televízor, aby som pozerala na niečo, čo ma aj tak nebaví, ale zapínam počítač a píšem. Sú týždne, kedy je to jednoduché a týždne, kedy sa budím s bolesťou brucha, pretože ma čaká niečo ťažké, stresujúce, alebo riešim vážne problémy.
Deti našťastie rozumejú náročnosti mojej práce, vedia čo robím a prečo venujem toľko času robote a som vďačná za ich nekonečnú detskú empatiu. Keďže pracujem s ľuďmi, každý deň v mojej práci je o komunikácii, organizácii a manažmente, preto vyvažujem tento nápor samotou. Kniha, deka, hudba, bylinkový čaj alebo len prechádzka s rukami vo vreckách a so svojimi myšlienkami sú pre mňa kľúčom k rovnováhe.
Dvojbalíček krásnych kníh pre dieťa aj pre mamičku za výnimočnú cenu!
Ktorý odkaz z vašej knižky považujete za najdôležitejší? Čo má vaša knižka čitateľom dať? Čo by ste si želali, aby si z čítania príbehu odniesli? Čo je v živote dôležité?
Priznám sa, že po jej vydaní som nemala žiadne očakávania. Skôr strach a nevyslovená túžba, aby si našla aspoň pár čitateľov v rodine, ktorí by príbeh ocenili. To, čo sa spustilo potom, som absolútne nečakala a ja som až vďaka mnohým čitateľom zistila, že tá kniha im dala viac, ako som ja sama očakávala.
Pozitívne spätné väzby ma mnohokrát dojali. Boli o zmene postoja k životu, o prepuknutí vďačnosti za taký život, aký máme, o uvedomení si, v akom prepychu si dnes viacerí žijeme. Vedome som do knihy vnášala etnológiu - zvyky, nárečové slová, opisy krojov či dobových odevov, venovala som sa svadbe, pohrebom a podobne. A veľmi som dúfala, že to čitateľov obohatí - a stalo sa.
Dotkol sa ich nielen príbeh, ale aj zvýraznený silný motív odpustenia a odvahy. Veľmi silno sa ma dotkli rozhovory s čitateľmi na besedách, ktoré sa často premenili na akúsi duševnú terapiu. V knihe totiž hovorím o tom, že keď si mladá žena vzala život, nezostal tento rod prekliaty a viac sa to nestalo práve vďaka odpusteniu, rozprávaniu sa a vďaka rozhodnutiu riešiť akékoľvek ťažké životné traumy inak, ako smrťou.
Druhá ťažká línia knihy je v charaktere viacerých ženských postáv, ktoré vystupujú v príbehu pomerne negatívne. Menej vnímavý čitateľ sa rozhorčuje nad tým, ako mohli byť ženy také kruté a bezcitné. A práve tu sa čitateľom otvorili oči v paralele s vlastnými príbehmi. Vždy sme sa dopracovali k jednému a tomu istému výsledku: to, ako žijeme, má priamy súvis s tým, v akom prostredí sme vyrastali a čo sa stalo nám alebo predchádzajúcim generáciám, čo si nesieme ako nevyriešené, nevypovedané a s čím nevieme pracovať.
Mnohým ľuďom sa otvorili oči a snažili sa ich rodinné "prekliatia" začať vnímať generačne a hľadať vinu v situáciách, ktoré sa stali a nie v ľuďoch, ktorí tie situácie museli prežiť. Prežívam silné príbehy ďalších ľudí a som nesmierne vďačná, že takéto liečivé poznanie prežívajú čitatelia aj vďaka tejto knihe. Preto aj naďalej každému čitateľovi želám, aby v knihe našiel niečo, čo sa dotkne jeho duše a možno mu pomôže von z bludného kruhu otázok súvisiacich s vlastným životom, vlastnými rozhodnutiami a tápaním v nich. A čo je v živote dôležité? Žiť v mieri, spolupatričnosti, úcty a s láskou.
Myslíte si, že je dôležité, aby deti veľa čítali? Prečo?
Rozhodne áno. Deti nečítajú, mám pocit, že majú obrovský problém s fantáziou, sú ponorení do online sveta a obmedzujú sa na vyjadrovanie emócií cez emotikony. Nevedia gramatiku, ktorú oveľa jednoduchšie zvládajú deti, ktoré ju memorujú práve čítaným textom. A v neposlednom rade hlúpnu. Knihy sú nesmierne výživné a dnes je rozhodne veľmi ťažké deti presvedčiť o tom, že kniha im dá do života viac, ako mobil a televízia. Je to svet bezhraničnej fantázie.
Spomeniete si na obľúbené knižky z detstva? Ktoré to boli?
Toto je normálne ťažká otázka. :) Ja som odmalička veľmi rada čítala, chodila som aj do troch knižníc naraz a mala som pomerne široký záber. Od obľúbenej Pipi, cez Slávnu päťku, až po úžasného Dobšinského, Němcovú či Andersena. Ja som naozaj presvedčená o tom, že moja fantázia je taká rozvinutá práve vďaka stovkám prečítaných kníh v detstve a mladosti. Ale mala som naozaj široký záber.
Keďže môj tatino je dodnes vášnivý čitateľ, tú lásku ku knihám som mala určite zdedenú a viedol ma k žánrom, ktoré mal rád on. Dodnes nedám dopustiť na Karla Maya, Julesa Verna či moju milovanú Zagorku.
Aké knižky najradšej čítate vo voľnom čase dnes? Aký žáner vás najviac oslovuje?
Mám rada knihy z dedinského prostredia a z dôb, o akých píšem ja. Doslova zbožňujem knihu Z neba spadli tri jablká, Jadvigin vankúšik, Žítkovské bohyne, Šikmý kostol a podobne. To sú knihy, ktoré sú pre mňa čarovné a presne tie, ktorými si kompenzujem pracovnú vyťaženosť. Už síce nemám čas toľko čítať ako kedysi, ale stále sa snažím si nejaký čas pre seba a knihu ukradnúť.
Bestseller Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj si teraz môžete zakúpiť vo výhodnom dvojbalíčku spolu s knižkou pre deti Eliza oslavuje narodeniny. Je to knižná novinka s výnimočnou pieskovou obálkou - prvou na Slovensku! Teraz kúpite za super cenu v našom e-shope TU.
Článok nájdete aj na webe Časpreženy.sk.
Autor: Ani Mituchová
Foto: Archív Júlie Marcinovej, Facebook Artforum v Žiline